Mesto Bardejov - svetové dedičstvo UNESCO

skendehuplru
Mesto Bardejov

späť

Obranu každej bašty zabezpečoval príslušný počet občanov, zvyčajne príslušníkov jedného cechu, ktorým velil jeden člen mestskej rady. Ten opatroval aj kľúče od bašty, v ktorej bolo uložené strelivo a zbrane. Podľa archívnych záznamov mesto v roku 1536 malo 480 pušiek, 609 mečov, 89 kuší, 390 kopií a 160 halapartní. Počet kanónov nie je známy, vie sa však, že kanoniéri boli najlepšie platenými žoldniermi v meste. Bardejov bol vždy dobre vyzbrojený. V meste pracovalo niekoľko výrobcov zbraní a puškárov. Uhorskí panovníci sa často neváhali obrátiť na mesto s prosbou o zbrane, strelivo i dobrých delostrelcov. Zachoval sa aj súpis zbraní, ktoré mesto v roku 1673 požičalo na obranu Košíc.

Hrubá bašta

Hrubá baštaPäťpodlažná bašta s pretiahnutým polkruhovým pôdorysom svojou hmotnosťou vystupuje výrazne do hradobného predpolia. Vybudovaná bola koncom 15. storočia a slúžila ako delová parkanová bašta. Svoje pomenovanie získala podľa hrúbky obvodových múrov, ktorá dosahuje až 3,5 m. Dojem nalepenia na Hrubú baštu vzbudzuje Malá bašta. Bola postavená v 17. storočí ako posledná bašta hradobného opevnenia a slúžila na účely zbrojnice. Hrubá bašta spolu s objektom zbrojnice bola najúčinnejším a najprogresívnejším prvkom obrany mesta.

 

 

Dolná brána

Dolná bránaUzatvárala vstup do mesta na severovýchode. Pôvodne vežová brána zo 14. storočia bola v tridsiatych rokoch 15. storočia doplnená o predbránie, ktorého súčasťou bol padací most. V prvej polovici 16. storočia bol vybudovaný kruhový barbakán so vstupom na severozápadnej bráne. Drevený padací most bol v roku 1821 nahradený dvojoblúkovým kamenným mostom.

 

Veľká a Červená (Kráľovská) bašta

Veľká a Červená (Kráľovská) baštaVeľká bašta - Päťpodlažná bašta s polkruhovým pôdorysom, ktorá svojou hmotnosťou presahuje cez priestor parkánu do priekopy. Zo strany od mesta bola postavená drevená ochodza, na jej úrovni sa zachovali kamenné konzoly. Hradobným múrom je spojená s Červenou baštou.

Červená (Kráľovská) bašta - Trojpodlažná bašta s polkruhovým pôdorysom zdobená červeným kvadrovaním, zo strany od mesta je otvorená. Posilňovala obranu Dolnej brány. Pod hornou rímsou, na vonkajšom plášti, sú zachované zvyšky erbu mesta a erbu Uhorska, ktoré v roku 1597 dal namaľovať vtedajší richtár Leonard Glatz.

Pravouhlá bašta

Pravouhlá baštaPôvodne gotická bašta, ktorá je smerom k mestu otvorená. Spolu s renesančnou baštou chránili prístup k Dolnej bráne.

 

 

 

Renesančná bašta

Renesančná baštaPôvodne gotická, dvojpodlažná bašta s pravouhlým pôdorysom, otvorená smerom k mestu. Pomenovanie dostala podľa nadstavenej renesančnej atiky, vyzdobenej sgrafitom, ktorej autormi boli v roku 1582 bratia Pelovci z Lugana. Vnútornú časť bašty tvorili drevené podlažia vo výške streľní.

 

 

Horná brána s barbakánom

Horná brána s barbakánomNachádza sa na južnej strane mesta a je postavená na mieste hradu chrániaceho stredovekú tridsiatkovú stanicu. Plynulá pôdorysná línia hradobného múra tu vystupuje v tvare širokého oblúka do predpolia. V strede vystupujúceho útvaru bola umiestnená Vežová brána, z ktorej sa prechádzalo cez padací most do barbákanu a odtiaľ cez ďalší most na prešovskú cestu. Most, pôvodne drevený, bol v roku 1770 nahradený päťoblúkovým kamenným mostom. Z barbakánu sa zachovala juhozápadná časť oblúka barbakánového múru, juhovýchodná časť oblúka v základoch obytného domu, časť oblúka vedúceho k mostu cez vodnú priekopu a vystužené vodné priekopy.

Prašná (štvorhranná) bašta

Prašná (štvorhranná) baštaGotická, štvorpodlažná bašta so štvorcovým pôdorysom a neskorogotickým sedlovým portálom, vedúcim na ochodzu hradobného múra. Zakrytá ihlancovou strechou a vikierami z poslednej úpravy. Jej úlohou bolo posilňovať obranu Hornej brány, o čom svedčia východy s kamennými gotickými portálmi na obranný múr smerom ku Kláštornej bašte i na parkan barbakánu.

 

 

 

Archívna bašta

Archívna baštaTrojpodlažná bašta s polkruhovým pôdorysom a s novou dokomponovanou strechou s valbou je situovaná v predsunutej dvojitej línii hradieb na mieste bývalého mlynského náhona. Tretie podlažie pri poslednej úprave z proporčných dôvodov nadmurované, pretože pri zasypávaní vodnej priekopy v 19.storočí bola úroveň terénu v okolí bašty vysoko zdvihnutá. Bašta bola vysunutá pred vodnú priekopu.

 

 

 

Školská bašta

Školská baštaŠtvorpodlažná bašta so šošovkovitým pôdorysom s novou kužeľovitou strechou. Zo strany od mesta prístupná  vchodom s kamenným portálom. V druhom podlaží je otvor s portálom a dverami  na vyťahovanie kanónov a streliva na poschodie. Na obidvoch stranách od mestského múru sú podnes viditeľné stopy po napojení na obranný múr a na strane od mesta krakorce pre ochodzu. Z vonkajšej strany vidno zväčšené renesančné okienka, ktorými boli nahradené pôvodné strielne. V blízkosti bašty viedlo vodovodné potrubie, preto je v niektorých dokumentoch označená ako Vodná bašta. 

 

 

Budova humanistickej školy

Budova humanistickej školyStojí v tesnej blízkosti východnej strany Baziliky minor Sv. Egídia. Mestská latinská škola bola založená v roku 1538 a jej rektorom bol už spomínaný Leonard Stöckel. Stala sa centrom kultúrneho života. Divadelné hry, hudobný a literárny život, to všetko sa sústreďovalo okolo tejto školy. Vďaka jej predstaviteľom sa v bazilike zachovali historicky i umelecky cenné obrazy a oltáre. V čase obrazoboreckých búrok sa práve tu zrodila progresívna pamiatkarská myšlienka, že sochy a obrazy na oltároch nie sú len kultovými predmetmi, ale aj vzácnymi kultúrnymi a historickými pamiatkami. Škola zanikla v roku 1775. Budova bola pristavaná k mestskému opevneniu. Na prístavbu sa použila jedna z obranných bášt. Na južnej fasáde je zachované datovanie ERECTA ANNO 1538, na rímse ANNO DOMINI 1612, kamenný mestský znak a z konca 18. storočia nástenná maľba Madona s dieťaťom. Na južnej strane sú umiestnené slnečné hodiny. Objekt bol v rokoch 1841 a 1879 klasicisticky prestavaný.

Katov dom

Katov domRanorenesančný dom z konca 16. storočia. Vo vstupnom renesančnom portáli je umiestnený štít s erbom mesta s iniciálmi CB. Zadná časť chodby je tiež charakteristická renesančným portálom. Dom bol sídlom mestského kata a v dome bola umiestnená aj väznica s útrpnou komorou. Nachádza sa na Veternej ulici blízko objektu Hrubá bašta.

 

Lampový stĺp

Lampový stĺpMedzi Kláštornou baštou a Hornou bránou, v záhrade starej nemocnice, stojí lampový stĺp. Lampové stĺpy slúžili v stredoveku ako orientačné body, preto sa stavali najmä na križovatkách, cintorínoch a na pamätných miestach. Vo vežovitej časti stĺpu horelo svetlo, ktoré plnilo funkciu orientačnú, ale aj spomienkovú. Bardejovský lampový stĺp stál pôvodne na cintoríne pred Hornou bránou. Podľa záznamov v mestskej knihe rozsudkov sa pri tomto stĺpe vykonávali popravy.

 

 

Socha Sv. Floriána

Socha Sv. FloriánaPred Bazilikou minor sv. Egídia stojí socha sv. Floriána, patróna hasičov. Neskorobaroková kamenná socha bola postavená ako spomienka na požiar, ktorý 27. mája 1774 zničil mestské domy a čiastočne aj baziliku.

 

 

 

 

Historická studňa

Historická studňaPred hlavným vstupom do radnice sa zachovala šesťuholníková studňa - kašna, na ktorej bola kedysi umiestnená plastika Rolanda.

 

 

 

 

Modlitebňa Bikur Cholim

Modlitebňa Bikur Cholimmodlib_klast_oltarokno

Suburbium

uburbium

História židovského obyvateľstva v Bardejove

Po bitke pri Mohači v roku 1526, všetkých židovských obyvateľov v Rakusko-Uhorskej monarchii vyhnali z miest a boli nútení žiť za hranicami mesta. Preto sa takáto komunita začala formovať na západe mesta. Postupne mimo ich domov a malých obchodov boli postavené modlitebne, synagóga, kúpele, expanzná veža, kosher bitúnok, budova zhromaždenia. Suburbium bolo vytvorené podľa Talmudistickej doktríny a fungovalo až do roku 1944. Jej obyvatelia neobrábali pôdu (židovským obyvateľom nebolo dovolené vlastniť pôdu), ale živili sa obchodom a remeslami.

Najstarší dokument o pobyte židov na území mesta je z roku 1599, kde sa spomínajú dve židovské osoby, ktoré boli v roku 1631 z mesta vykázané. Ďalší pobyt židov v Bardejove sa nachádza v dokumentoch z roku 1716. V súpisoch z roku 1738 je uvedená len jedna rodina páleníka pôvodom z poľského mesta Zamošč. V roku 1767 žilo v meste celkom 17 osôb židovského pôvodu a živili sa čapovaním liehových nápojov. Platia ale dvojnásobné dane ako ostatní obyvatelia mesta. Až začiatkom 18-ho storočia, keď sa v Bardejove usadila rodina Guttmanova sa začína rozvoj židovskej komunity v Bardejove. Prichádzajú ďalšie rodiny z Haliče a v roku 1784 býva v Bardejove 14 rodín, celkom 67 osôb. Zatiaľ obývali len domy za mestskými hradbami, mali modlitebňu a cheder. Patrili pod náboženskú obec v Zborove. Koncom 18-ho storočia dostali prví židovskí obchodníci povolenie obchodovať v centre mesta. Prvá dochovaná zmienka o samotnom suburbiu je z roku 1877 a nachádza sa na mape mesta. Prvá veľká modlitebňa za mestskými hradbami bola ale postavená už okolo roku 1771. Po požiari na jej mieste začali v roku 1810 stavať novú s pôdorysom 23m x 15m. Je to najstaršia stavba židovského suburbia, ktorú potvrdzuje aj hebrejský text na kamennej platni umiestnený na parapete ženskej galérie. Tento nápis – chronostichon uvádza dátum ukončenia stavby  1. elul (novolunie) 5596, čo zodpovedá dňu 14.8.1836. (existujú aj iné dátumy ukončenia tejto stavby). Postupne po roku 1880 pristúpila židovská obec k modernizácii suburbia. Tým pribudli ďalšie stavby – mikve, beth hamidraš – budova zhromaždenia, neskoršie veľká učebňa, kotolňa a kóšer jatky.

Bardejovská náboženská obec sa v prvej polovici 19-ho storočia stala sídlom rabinátu. V tom istom období bol zrušený zákaz usídľovania sa židov v mestách a nastal rýchly nárast jej členov. Za 20 rokov od roku 1860 sa počet židovských obyvateľov strojnásobil a v Bardejove bolo 1113 osôb židovského vierovyznania. K Bardejovskému rabinátu patrilo celkom 1440 osôb. V roku 1895 žilo len v Bardejove 1650 osôb židovského vierovyznania. Pre nesúhlas rabínov bola v Bardejove otvorená židovská ľudová škola až počas druhej sv. vojny. Náboženské predmety sa dovtedy učili v miestnej talmudistickej škole. Začiatkom 20-ho storočia tvorilo židovské obyvateľstvo viac ako 30% z celkového počtu obyvateľov mesta. Vlastnili okolo 220 podnikov a asi 80 remeselníckych dielní.

Počas prvej svetovej vojny ruské vojská dvakrát obsadili Bardejov. Časť židov z mesta ušla a ich majetok bol zväčša rozkradnutý.

Medzivojnové obdobie:

Po vzniku ČSR sa židovská komunita naďalej rozvíjala. K bardejovskému rabinátu patrili židia asi z 30 obcí. Náboženská obec bola v roku 1922 tvorená z 300 hláv rodín platiacich cirkevnú daň a mala spolu okolo 2800 členov, ktorá sa rozrastala a začiatkom 30-tych rokov mala židovská obec vrátane 57 obcí celkom 3475 obyvateľov židovského vierovyznania. Náboženská obec vlastnila veľkú synagógu, malú chasídsku synagógu a štyri menšie modlitebne, cintorín, mikve, kóšer jatky, niekoľko učební a dom s veľkou knižnicou. Mikve s vaňovými kúpeľmi slúžili nielen židovským ale aj nežidovským obyvateľom mesta. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 1930 sa 42,7% židovského obyvateľstva hlásilo k židovskej národnosti a približne polovica k národnosti československej. Začiatkom 20-tych rokov vlastnili židia 187 podnikov, 3 priemyselné podniky, 2 peňažné ústavy, a niekoľko menších tovární.

Po vyhlásení autonómie Slovenska Hlinková garda a je príslušníci organizovali protižidovské demonštrácie. V roku 1938 (5.11) odvliekli gardisti okolo 150 židov bez štátnej príslušnosti do obce Čaňa na územie odstúpené Maďarsku. V decembri 1938 bola zakázaná Židovská strana a jej príslušnosti boli vylúčení z mestského zastupiteľstva. Vznikom Slovenského štátu sa začali ďalšie represálie voči židovskému obyvateľstvu, odobrali im živnosti, židia pracujúci vo verejnej správe boli prepúšťaní. Židovské deti boli v škole šikanované. Až v tomto období bola otvorená 8-triedna ľudová škola a navštevovalo ju okolo 200 žiakov. V roku 1940 žilo v Bardejove a okolí viac ako 3500 židov. Nemeckí vojaci počas prechodu cez Bardejov na začiatku vojny vyrabovali židovské obchody. V priebehu roku 1941 boli židovskí obyvatelia vytláčaní zo spoločenského a hospodárskeho života. Postupne bolo uzatvorených takmer 450 židovských obchodov a ďalších 45 bolo árizovaných.

V roku 1942 sa začali prípravy na sústredenie a postupný odsun mladých židov do zberného tábora v Poprade. 20.3.1942 bol vydaný zákaz vychádzania pre židov. 21.3.1942 bolo zo zberných táborov v Raslaviciach a Zborove odvezených 76 židovských žien do zberného tábora v Poprade a nasledovne boli deportované do tábora v Osvienčime. Ďalšie deportácie nasledovali cez zberný tábor v Žiline. Postupne v troch transportoch odvliekli z Bardejova a okolia okolo 2500 židov, v prvom bolo 1028, v druhom 1015 a treťom 400 osôb. V roku 1942 bolo odvlečených 87% židovského obyvateľstva z Bardejova a okolia. Okolo 100 členov komunity s rodinnými príslušníkmi boli dočasne chránení výnimkami s celkovým počtom asi 380 členov.  V roku 1944 bolo v Bardejove registrovaných okolo 230 židov chránených výnimkami a ďalších 200 v okolitých obciach. Začiatkom mája sa opäť začalo násilné vysídľovanie židov. Po vypuknutí SNP sa viacero bardejovských židov pridalo na stranu partizánov. Nemecká jednotka bezpečnostnej služby, ktorá sa v Bardejove usídlila v septembri 1944 pátrala po židoch a partizánoch. Posledných židovských obyvateľov zaistili 18 septembra 1944 a 20 októbra boli deportovaní do Osvienčimu.

Po skončení druhej svetovej vojny sa do Bardejove vrátilo asi 300 židov. Boli to židia, ktorí prežili koncentračné tábory alebo sa zachránili v lesoch a bunkroch. Obnovili činnosť náboženskej obce, vyčistili synagógu a renovovali niektoré kultové objekty. Väčšina sa v rokoch 1948 -1949 vysťahovali do Izraela a zámoria.

Text: Mgr. Ličková PU Prešov

Židovský cintorín

Židovský cintorín

Pomník Gašpara Šeredyho

Pomník Gašpara ŠeredyhoStojí na ceste medzi Bardejovom a časťou Dlhá Lúka. Bol postavený v roku 1566. Podľa jednej z povestí o slovenských hradoch Gašpar Šeredy predal svoj hrad Rákoczimu za tisíc zlatých. Podmienkou bolo, aby všetky mince boli razené v Sedmohradsku v jednom roku. Keďže toľko mincí sa v Sedmohradsku nevyrazilo za niekoľko rokov, bol presvedčený, že podmienku Rákoczy nesplní. Žiaľ, mýlil sa. Dohodnutú sumu presne na deň dostal a hrad musel odovzdať svojmu novému majiteľovi. Keď skormútený odchádzal z hradu, na mieste, kde je postavený pamätník sa otočil, aby ešte raz videl svoj milovaný hrad a od žiaľu mu puklo srdce.

 

Pamätník Juraja Wintera

Pamätník Juraja WinteraNachádza sa na polceste medzi Severnou a Školskou baštou. Bol postavený v roku 1679. Je kamenný a tvorí ho na podstavci umiestnené srdce, v ktorom je umiestnený kríž. Juraj Winter bol vtedajším richtárom mesta a veliteľom vojska. Padol pri obrane Západnej brány pred vojskami Imricha Tökölyho. Pomník mu dala postaviť jeho manželka.
Povesť hovorí, že túto smrť má na svedomí manželka Juraja Wintera. Medzi nepriateľskými vojakmi Imricha Tökölyho bol aj švárny kapitán. Medzi ním a manželkou richtára preskočila iskra, ktorá spôsobila, že sa do seba zamilovali. Neverná manželka podľahla kúzlu milenca natoľko, že mu odovzdala kľúče od mestskej brány, čo umožnilo nepriateľským vojskám vstup do mesta. Keď pri obrane mesta zahynul Juraj Winter, manželka oľutovala svoju chybu a na znak lásky k manželovi nechala postaviť tento pamätník.

Socha cisárovnej Alžbety

Socha cisárovnej AlžbetySocha manželky Františka Jozefa I. cisárovnej Alžbety, nazývanej Sissi, je postavená v roku 1903. Nachádza sa v kúpeľnom parku pred liečebným domom Alžbeta v Bardejovských Kúpeľoch. Táto socha pripomína jej návštevu Bardejovských Kúpeľov, ktoré navštívila a liečila sa tu v roku 1895. Svoju spokojnosť s výsledkami jej pobytu a liečby vyjadrila pri rozlúčke aj týmito slovami „ .... cítim sa zdravá a svieža."

 

 

 

 

Pomník Alojza Jiráska

Pomník Alojza JiráskaJe postavený pred budovou Gymnázia Leonarda Stöckela na Jiráskovej ulici. Bol postavený na počesť spisovateľa, ktorý v rokoch 1896, 1897 a 1906 navštívil mesto a študoval tu archívne materiály z obdobia pôsobenia bratríkov na východnom Slovensku. Výhražný list zbojníka Fedora Hlavatého bardejovským mešťanom mu slúžil ako podklad v jednej časti trilógie Bratstvo. Výhražný list je vystavený v expozícii Bardejov - Slobodné kráľovské mesto.

 

 

Pamätník vďaky a priateľstva

Pamätník vďaky a priateľstva

Je postavený na Námestí SNP z vďaky za oslobodenie mesta v II. svetovej vojne. Jeho autorom je akademický sochár František Gibala

 

 

 

 

Cyrilo - metodský kríž

Cyrilo - metodský krížBol postavený v roku 1995 na Šibenej hore nad Bardejovom, na pamiatku príchodu vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda na územie našej krajiny v roku 863, založenia Matice slovenskej v roku 1863 a vzniku Slovenskej republiky v roku 1993. Jeho vysviacku spoločne vykonali zástupcovia rímskokatolíckej, evanjelickej a.v. a pravoslávnej cirkvi. Gestorom výstavby tohto pamätníka bol poverený Ing. Metod Kaľavský, občan mesta Bardejova.

 

Plastika Ruky Bardejova

Plastika Ruky BardejovaZa Dolnou bránou je umiestnená plastika Ruky Bardejova, ktorú pre mesto z dreva vytesali maďarskí umelci Lájos Bolyki a András Jánosi. Socha je vyjadrením úcty obyvateľom mesta za starostlivosť o kultúrne dedičstvo. Bola zhotovená a inštalovaná v roku 1998.

 

© 2015 Mesto Bardejov - Svetové dedičstvo UNESCO

webdesign Webdesign, tvorba web stránok

Máte otázku?
Kontaktný formulár »
Napíšte nám